Žijem naplno!

— dnes pokračujem vo svojom Denníku skazenej moderátorky;
o viacerých situáciách som váhala, či ich popísať, ale keď už som to raz začala, na rovinu a pravdivo, budem v tom pokračovať —

   Vďaka eskortu som spoznala toho najúžasnejšieho muža. Nemá vypracované telo a nie je to nijaký krásavec, ale nikto nie je dokonalý. On ma presvedčil, že muži vedia byť nevinní a dobrosrdeční. Raz alebo dvakrát mi zišlo na um, čo by sa stalo, keby som ho poznala predtým, než som skoncovala s mužmi a dala sa na túto prácu. Čo keby. Všetci poznáme tie momenty, keď sa zamýšľame nad alternatívou, ktorá však takmer isto zostane v rovine „čo keby“. Keď už nič iné, tak som vďaka nemu zažila najromantickejší večer, na aký nikdy nezabudnem.

Ešte skôr než vám o tom zážitku porozprávam, musím vám niečo povedať o ňom. Ako som sa zaprisahala už predtým, nikoho nebudem menovať. O ňom ste už počuli, ak sa vyznáte vo svete počítačových géniov. Ale takých asi na mojom blogu veľa nebude. V nasledujúcich riadkoch dostane nové meno. Budem mu hovoriť Lukáš. Lukáš to vie lepšie s počítačmi ako so ženami. Verím, že si medzi prvými zaobstará plne funkčnú robotickú ženu, keď sa tento produkt dostane na trh. Vlastne ak raz taká plne funkčná robotická žena príde, stavím sa, že práve Lukáš v tom bude mať prsty.

Prvý sex bol nemotorný ako náš prvý bozk

Lukáš je introvert a samotár. Sama nechápem, kde v sebe nazbieral odvahu, aby si vybavil stretnutie so mnou. Prišiel naň celý nervózny a roztrasený. Stretli sme sa priamo v hotelovej izbe. Ja som ho čakala oblečená v čipkovanej spodnej bielizni, cez podprsenku mi presvitali bradavky. Keď ma uvidel, takmer zutekal. Pochopila som, že to naňho bolo priveľa. Obliekla som si hotelový župan, vybehla som za ním. Presvedčila som ho, aby zostal. Prvú hodinu sme sa len rozprávali. Ležali sme na posteli, ja v župane a on v obleku. Vyzul si len topánky. Priznal sa mi, že vždy túžil po frajerke modelke. Na stene v izbe mu visel plagát Cindy Crawford a on si predstavoval, ako ho sprevádza na stretávku zo strednej školy, na ktorú sa nakoniec nedostavil ani on. Zasmiala som sa, úprimne. Ale nie preto, že by som sa mu vysmievala. Bolo to také čisté a nevinné. Mne na kilometre vzdialené. „Preháňaš, ja nie som žiadna modelka,“ tvrdila som najskromnejšie, ako som vtedy ešte dokázala. On mi s vážnou tvárou oznámil, že som krajšia ako Cindy. Lichotilo mi to. Dostala som v živote veľa komplimentov, ale toto bol najkrajší. Lebo bol úprimný a bez bočných úmyslov. Nemusel to povedať, aby ma dostal do postele, veď si za mňa už zaplatil.

V ten deň sme sa dostali len po prvý bozk. Bol hrozný. Nešikovný a neohrabaný. Zrazili sa nám zuby, ja som zjajkla a stiahla sa. On sa zľakol, ospravedlňoval sa mi. Presviedčala som ho, že je to v poriadku. O druhý pokus už nestál, neúspech ho nadobro odradil. Okamžite sa obúval a utekal odo mňa preč. Myslela som si, že ho už nikdy neuvidím. Mýlila som sa. Stal sa z neho verný klient, s ktorým som sa stretávala najdlhšie.

Na druhom stretnutí už nabral dosť odvahy, aby sa pokúsil aj o sex. Samozrejme, najprv to bolo rovnako nemotorné ako ten prvý bozk. Bol príliš nervózny, aby podal akýkoľvek výkon. Prevzala som kontrolu, aj tak to nešlo. Hanbil sa, lebo sa mu nechcel postaviť.

Cítila som, že je celý napätý, keď som si zložila hlavu na jeho hruď. Pritisla som sa k nemu ako žena, ktorá hľadá útočisko u muža. „So mnou sa nemusíš snažiť,“ šepla som. Ležali sme tam asi dve minúty, než som k nemu zdvihla hlavu. „Pobozkám ťa,“ oznámila som mu.

„Prečo?“ spýtal sa vyľakane.

„Lebo chcem,“ povedala som namiesto vysvetlenia.

Najprv bol strnulý, neotvoril ani ústa. Dala som mu nežný bozk na pery. Nadýchla som sa jeho vône. Cítil, že som vzrušená. Akoby mu to dodalo potrebnú odvahu. Bozkávali sme sa hodnú chvíľu. Zašla som mu do rozkroku, vtedy sa ešte na okamih mykol. Potom ma položil na chrbát a pomiloval ma. Svojím spôsobom. Trvalo to len niekoľko minút a myslím, že sa ani jeden z nás nespravil, aj keď on tvrdil, že hej, no bol to začiatok. Postupne sme jeden druhého menili. Ja som pri ňom pochopila, že nemusím byť nič viac ako obyčajné dievča. Žiadna sexi spodná bielizeň, prehnaný mejkap, len ja. On sa zlepšoval. Bola som pre neho učiteľkou sexu a on bol príkladným študentom. Spravila som z neho zručného milenca.

Prekvapenie na zámku

Trvalo niekoľko mesiacov, než som pochopila, že pre neho znamenám viac. On bol pre mňa viac ako klient, ale ja som si to odmietala priznať. Začalo sa to nevinne, darčekmi, pozornosťami. Odhaľovaním súkromia. Potom však spravil niečo, čo zmenilo náš vzťah navždy. Zaplatil si vopred za celú noc. Poslal po mňa limuzínu. Čakala som, že má pripravené nejaké romantické rande. Zašlo to však oveľa ďalej. Dostala som zlú predtuchu, keď sme prekročili hranice Slovenska. Spýtala som sa šoféra, kam ideme, no on mi oznámil, že to má byť prekvapenie. Zastali sme pred zámkom Schloss Hof. Pre tých, ktorý ho nepoznajú, je to krásny rakúsky zámoček, ktorý sa oplatí navštíviť v každom ročnom období.

Pri vstupe ma privítala žena, ktorá ma zaviedla dovnútra. Ukázala mi obrovské barokové šaty a pomohla mi navliecť sa do nich. Nepozdávalo sa mi to, ale povedala som si, že je to asi jeho sen. Čakala som, že ma chce pretiahnuť niekde na slame pri koňoch. Potom som šla do záhrad. Zapadalo slnko, záhony kvetov a dokonale ostrihané kry osvetľovali len malé žiarovky, ktoré sa dávajú na vianočný stromček. Keď som schádzala po schodoch, ozvala sa hudba. Vtedy som zbadala sláčikové kvarteto pri fontáne. On stál pri nich. Našťastie, neobliekol si dobový kostým, aký nanútil mne. Mal na sebe jednoduché dvojradové sako a nohavice s vyžehlenými pukmi. Na sekundu mi pripomenul Daniela Craiga v úlohe agenta 007. Chudšieho a nižšieho. Každá žena by už v tej chvíli pochopila, čo sa to deje. Mne to stále nedochádzalo, možno som si to len odmietala priznať. Bolo to pre mňa príliš dokonalé a absurdné zároveň. Potkla som sa na schodoch a takmer som zletela na ceste nadol. Okamžite mi vybehol naproti, aby ma zachytil, ja som však nabrala rovnováhu. Dvihla som nepraktické šaty a zišla som za ním.

„Čo mi to robíš?“ spýtala som sa s nervóznym úsmevom na tvári.

Kľakol si na jedno koleno, zo saka vybral prsteň. Konečne som pochopila, zachvátila ma panika. „Nie, len to nie,“ zopakovala som niekoľkokrát za sebou.

Vydesene na mňa hľadel, no nevzdával sa. „Vypočuj ma, prosím.“

Prinútila som ho, aby vstal. Keď bol na nohách a oprašoval si koleno, zastavila som kvarteto, ktoré ďalej hralo romantickú skladbu. Ešte raz na mňa uprel ten pohľad plný čistej a nevinnej lásky. „Vezmi si ma. Dám ti všetko, po čom túžiš. Nemusíš už robiť túto robotu. Postarám sa o teba.“

Stála som tam ako kamenná socha. Celkom by som sa v tej chvíli hodila na jeden z podstavcov zdobiacich zábradlie, ešte som bola aj taká bledá.

„Povedz áno, prosím, povedz áno,“ žobronil. V tej chvíli možno ešte naozaj veril v to, že pre nás dvoch existuje šťastný koniec.

„Nemôžem,“ pokrútila som hlavou.

„Prečo nie?“

„Ty nechápeš. Toto som ja. Ja to nerobím len pre peniaze.“

Nemala som chuť dlhšie vysvetľovať, prečo sa nestanem jeho ženou. Ušla som ako Popoluška z bálu pred polnocou, čo najskôr som zo seba strhla tie nemožné šaty a zastavila som sa až v limuzíne. Šofér bol v šoku. Musela som mu trikrát zopakovať, aby ma odviezol domov, kým počúvol. Cestou som sa rozplakala. Sama som v tej chvíli nechápala, prečo plačem. Nechcela som sa predsa vydávať, určite nie za neho. Až neskôr som pochopila, čo sa so mnou stalo. Plakala som za tým „čo keby“, ktoré sa nikdy nestane skutočnosťou.