Niekde som počula, že eskort závisí od stabilných klientov. Nikdy som so žiadnou inou babou, ktorá by sa tomu venovala, nehovorila. Neviem, prečo píšem, že som to niekde počula. Skôr som si to prečítala na internete. Keď som sa dostala k eskortu, zaujímala som sa, ako to funguje bežne. Dozvedela som sa, že má nejaké pravidlá, no nedá sa povedať, že všetky platia pre dievčatá, ako som ja. VIP eskort, ako nazýval celebritné prostitútky môj manažér, je výnimočný v tom, že stojí naozaj veľa peňazí. Preto nenájdete veľa mužov, ktorí majú dosť veľký rozpočet, aby si nás mohli dovoliť pravidelne. Pre viacerých to je jednorazová skúsenosť, túžba vyskúšať a zažiť niečo nové, potreba naplniť nejakú fantáziu. Nikdy som sa nemohla sťažovať na nedostatok záujmu, sám manažér mi povedal, že som jeho najlepšie zarábajúce dievča, ale zažila som aj slabšie obdobia.
Bohatý marketingový mág
Podstatná vec, čo by ste o mne mali vedieť: nerada sa nudím a mám rada výzvy. V kombinácii so slabším obdobím som sa rozhodla pre malý experiment. Dozvedela som sa od manažéra o mužovi, ktorý bol podľa neho ideálny kandidát na stabilného klienta: slobodný, bez záväzkov a dlhodobého vzťahu. Bohatý marketingový mág. Budeme mu hovoriť Oliver. Manažér mu už vraj viackrát ponúkal naše služby a on ho vysmial. Už ani neviem, prečo mi ho spomínal a prečo som ja zmienku o ňom zobrala ako osobnú výzvu.
Príležitosť prišla doslova sama. Televízia, kde pracujem, organizovala večierok pre klientov. On bol na zozname pozvaných. My sa na týchto akciách zúčastňujeme, aby sme sa im trochu venovali, spravili si s nimi nejaké fotky, vymenili zopár veselých historiek a utužili dobré pracovné vzťahy. Ja som šla utužovať a vytvárať úplne nový pracovný vzťah. V ten večer som sa na neho zamerala, no nepreháňala som to. Tajomstvo, ako zbaliť chlapa, spočíva v tom, že mu prejavíte dostatok záujmu, aby ste si získali jeho pozornosť, ale ani o kúsok viac. Musí mať pocit, že si vás vybral on, tak má situáciu pod kontrolou. Zároveň si ho držíte od tela natoľko, aby pochopil, že ste tá výzva, ktorú potrebuje. Znie to komplikovane, ale presne také vzťahy sú. Moja šanca prišla, keď nás zoznámil niekto z marketingu. Tvárila som sa, že som o ňom v živote nepočula, chvíľu som mu dávala najavo, že ma strašne zaujíma, než som sa s ním rozlúčila a šla sa baviť s niekým iným. Toľko stačilo, aby ma do polhodiny vyhľadal sám.
Počkal si na chvíľu, keď som nemala spoločnosť. „Môžem vás pozvať na drink?“
„Máme otvorený bar, pitie je zadarmo,“ upozornila som ho.
„Myslel som niekde v súkromí,“ vysvetlil.
„Nebavíte sa?“
„Tieto akcie sú dosť veľká otrava, ak tu nestretnete niekoho zaujímavého.“
„A vám sa to zatiaľ nepodarilo?“
Zahľadel sa mi do očí. „Práve naopak. Ale keď už stretnem niekoho zaujímavého, chcem ho lepšie spoznať.“
Vymyslela som si rýchlu výhovorku, niečo ako „šéf by sa nahneval, keby som odtiaľto odišla skoro“ a zasa som sa vytratila. On si ma našiel pri bare a opäť sa pokúšal nadviazať rozhovor. To bol čas, aby som na chvíľu zasa spolupracovala, aby som udržala jeho záujem. Tentoraz som sa uchýlila aj k letmým dotykom a vyzývavému pohľadu.
Úspech na dosah
Dlho som sa na večierku nezdržovala. Vedela som, že už ho mám v hrsti. Potvrdil mi to, keď zastavil rozbiehajúci sa taxík, do ktorého som nastúpila. Priskočil dovnútra. „Kam sa tak ponáhľate?“
„Domov.“
„Šéf sa nebude hnevať?“
„Už som si splnila pracovné povinnosti,“ tvrdila som mu.
„To ste sa so mnou nemohli aspoň rozlúčiť?“
Cítila som, že mám na perách úsmev. „Veď sa sotva poznáme.“
Zdalo sa, že je zmätený. „Chcete mi tvrdiť, že som nečítal jasne vaše signály?“
„Aké signály?“
Taxikár bol z nás nervózny. „Idete, alebo nie?“
„Počkajte sekundu,“ požiadal ho môj spoločník a strčil mu do rúk desať eur. „Tak čo? Rád by som vás trochu lepšie spoznal. Pri poháriku niekde v meste.“
„Som príliš unavená,“ odmietla som. „Keď chcete, môžete ma odprevadiť domov.“
Dal pokyn taxikárovi, aby vyrazil. Cestou som mu dovolila lepšie ma spoznať. Bozkávali sme sa, rukou som mu hladila stehno a v napínajúcich sa nohaviciach som cítila, ako rastie jeho vzrušenie. Keď však skúsil on siahnuť mne pod šaty, zastavila som ho. Našťastie, bývam v centre a domov som to nemala ďaleko. Keď taxikár zastal pred domom, odtrhla som sa od Olivera. Chcel vystúpiť spolu so mnou, nedovolila som mu to. „Za koho ma máte?“ Tentoraz som šoférovi dala desať eur ja a požiadala som ho, aby ho v bezpečí zaviezol až domov.
Ešte v ten večer som poslala manažérovi správu a pochválila som sa mu úspešným večerom. Rad bol na ňom. Do týždňa som mala nového klienta.
Takto to niekedy chodí. Občas to nevyjde, ale väčšinou áno. Ak vás to baví, prečítajte si aj ďalšie časti môjho Denníka skazenej moderátorky. Myslím, že už napíšem len jeden-dva články, a dosť. Predsa len prezrádzam veľa a je to riziko vzhľadom na to, kto boli alebo ešte sú moji klienti…